Kde bolo tam bolo, uprostred prekrásnej prírody sa rozprestieralo nádherné majstrovské golfové ihrisko. Ako to už býva na väčšine golfových ihrísk, hráči si môžu po úspešnej či menej úspešnej hre odkladať do priestorov na to určených golfové vaky, aby ich nemuseli so sebou ďalej vláčiť. Už dlhšie mi čosi vŕtalo v hlave. Vždy, keď som sa po hre zastavila odložiť golfový vak do skrinky, začula som akési šuchoty či šepoty. Nevedela som ich aspoň zatiaľ identifikovať, zistiť odkiaľ prichádzajú, ani čo ich spôsobuje.
Dnes sa mi však z neznámeho dôvodu v hlave naraz rozsvietilo a bola som si na sto percent istá, že šepoty prichádzajú od golfových loptičiek. Sadla som si na jedinú plastovú stoličku v kúte pri skrinkách, a so zatvorenými očami som sa sústredila, aby som porozumela, o čom si golfové loptičky šepkajú.
Pri najbližšej skrinke pri mne ostatné šepoty prekrýval šepot loptičky uloženej najhlbšie v golfovom vaku. Táto loptička sa vo svojom monológu sťažovala na svoj ťažký život.
„No, tak si tu trčím v tme v golfovom vaku. Lietam po celom svete. Nevidím však žiadne nádherné ihriská, len trpezlivo čakám, kým sa moja panička po dlhom čase konečne rozhodne urobiť poriadok v golfovom vaku. Možno sa potom dostanem na vrch v tejto priehradke a dokonca aj uvidím nejaké pekné ihrisko.“
Z ďalšej skrinky sa začala sťažovať ďalšia golfová loptička: „No, o mne sa panička ešte nerozhodla, či ma preloží do menšieho vrecúška na vodné lopty. Ak tam skončím, tak opäť budem ležať rok či roky v studenej vode a dostanem prinajlepšom reumu, kým ma potápači nevylovia. Potom ma odvezú spolu s ostatnými do firmy, v ktorej nás dôkladne poumývajú, namaľujú nám nové logo, ale už doživotne budeme len vodnými loptičkami. Takže opäť len do nejakej vody, kde si budeme spolu hundrať na našich nešikovných pánečkov a paničky, ktorí niekedy nevedia prestreliť ani malú vzdialenosť a opätovne nás utopia!“
Aj ďalšia loptička zo skrinky v hornom rade sa zapojila sa do diskusie: „Ja radšej hrám s paničkami. Tie sa lepšie starajú o loptičky. Na každej jamke nás pred odpalom dôkladne poumývajú. Keď nás zahrajú do vysokej trávy, obyčajne majú lepšie oči a nájdu nás a potom sa veľmi tešia. Veď paničky často hrajú kratšie údery a menej do lesa ako pánečkovia!“
A hneď sa vysokým hlasom pridala ďalšia loptička: „No, so mnou hrávajú väčšinou páni, tak si dosť polietame, aj dosť toho vidíme. Niekedy nám však tak poudierajú boky, keď trafia do stromu alebo do kameňa a niekedy sa im podarí len jediným úderom aj do stromu a aj do kameňa!“
Ďalšia naradostená loptička sa rýchlo chystá informovať spolubývajúce loptičky:
„So mnou moja panička zahrala jamku jednou ranou! Tešila som sa, že ma dôkladne umyje, vyleští a položí na poličku. Panička však na to zabudla a strčila ma do golfového vaku medzi ostatné loptičky! Viac si na mňa nespomenula a tak som sa tešila na to významné miesto na poličke úplne zbytočne!“ Smutne dodala ďalšia loptička: „Ani mňa si môj páneček nikam neodložil, a to so mnou zahral na jednom turnaji aj najdlhší odpal aj najbližšie k jamke. Teda hrá aj ďaleko aj presne, čo sa často nestáva. Zbytočne som sa veľmi tešila, nič z tej poličky nebolo!“
Veselo oznamovala ďalšia loptička svoje zážitky: „Mňa našiel v tráve pes, chytil ma do tej svojej uslintanej papule a hrdo odniesol svojmu pánečkovi. Ten ma uložil medzi ostatné loptičky, vôbec sa nezaujímal, že možno som loptička v hre a budem niekomu chýbať, keď ma hráč nenájde!“
Skrúšeným hlasom referovala ďalšia loptička: „Mňa zase bolia všetky kosti. Zase sme leteli na druhý koniec sveta a golfový vak, v ktorom som ležala, uložili úplne na spodok batožinového priestoru toho veľkého oceľového vtáka. Bola tam aj taká strašná zima. Snáď som dostala aj reumu a vôbec neviem, či budem vedieť lietať, keď ma odpália z odpaliska. Už vôbec sa asi nedokážem kotúľať, už som asi len vhodná na preradenie do vrecúška s vodnými loptičkami, no to je ale perspektíva…“
Ďalšia loptička chcela za každú cenu oboznámiť všetkých so svojimi zážitkami: „No to, čo sa stalo mne, neprajem ani najhoršiemu nepriateľovi. Páneček ma odpálil, trafila som asfaltovú cestičku, bola to taká rana do mojej hlavy, od nej som sa odrazila do stromu, zo stromu do kameňa, potom som ešte stihla našťastie trafiť kosačku a nie trávnikara a nakoniec som skončila pár centimetrov od jamky. Páneček vystrašený z toho všetkého, ma do jamky trafil až druhou ranou! A to som ležala od nej len pár centimetrov! Asi bol viac vystrašený z mojej strastiplnej púte ako ja sama!“
O stretnutí s osami chcela poinformovať loptička v ďalšom golfovom vaku na vyššom poschodí. „Ja som zase celá dopichaná od ôs, panička ma zahrala do osieho hniezda a kým prišla a premyslela si, ako ma odtiaľ dostať a ako vlastne v hre pokračovať, no strašné, tie osy ma pichali a pichali a nikajovsky som sa nevedela ubrániť!“
O ďalšom stretnutí so zvieratkami na ihrisku pohovorila nahlas ďalšia loptička: „A ja som skončila v aute v krtinci. Vidieť bol iba malinký kúsok, našťastie ma našli. Tá predstava, že by si ma kotúľal krtko, no radšej na to nepomyslieť. Potom ma dôkladne očistili a pokračovala som bez akejkoľvek ujmy na zdraví v ďalšej hre.“
O ďalšom stretnutí so zvieratkom prehovorila iná loptička: „No čo krtko, mňa minule páneček zahral len kúsok od ferveje na také dlhé zmotané čudo s takou lomenou čiarou na chrbte. Bolo to skoro na jar a ten tvor bolo ešte po zime akýsi prispatý. Ako som na ňom ležala, to čudo dýchalo a ja som sa kotúľala sprava doľava a až keď konečne ku mne prišli a vyhútali ako to poriešiť. Až potom ma z toho divného zvera odložili, alebo skôr jemne odstrelili s golfovou palicou, tuším sedmičkou!“
O zážitkoch v ďalekom zahraničí referovala ďalšia štebotavá loptička: „Ja som si po údere ležala v pieskovej prekážke pri malom jazierku v Mexiku. Keď ma prišla panička zahrať, tak som skoro onemela od úžasu. Keď ma odohrala, spoza nej sa vynoril z piesku krokodíl a odšuchtal sa do vody. Ešte to by mi chýbalo, aby ma zožral krokodíl, to by som si istotne už nikdy viac nezahrala!“
A do diskusie sa zapája ďalšia loptička: „To čo sa stalo mne, to nevymyslí nikto, ležím si v priehradke golfového vozíka vedľa napolitánky. Naraz priletí straka a uchmatne napolitánku a potom priletí ďalšia, ale to už ma našťastie môj páneček zobral a zahral, no fuj, skončiť niekde vysoko v stračom hniezde.
Stretnutie s vtákom zažila aj ďalšia loptička. „Hrali sme, ak sa nemýlim na nádhernom ihrisku medzi vysokými borovicami v Turecku a panička ma zahrala veľmi pekne ďaleko doprostred ferveje. Ešte som sa ani poriadne nezastavila a zrazu ku mne priletela taká veľká čierna potvora, myslím, že sa to volá vrana a chytila ma do zobáka. Potom so mnou vyletela vysoko a blízko jamkoviska ma pustila zo zobáka a tak som mäkko pristála na jeho okraji. No potom nastala veľká porada, čo a ako ďalej. Pretože za nami už čakali ďalší golfisti, bolo rozhodnuté, že ma zahrajú z miesta, na ktorom som pristála, keď ma vrana pustila zo zobáka.“
Nevšedný zážitok doplnila ďalšia loptička: „Hralo sa na takej krásnej dlhej jamke, prvý golfista zahral krásny dlhý odpal do prostriedku ferveje a druhému sa podaril rovnaký krásny odpal, ktorý pristal len pár centimetrov od toho prvého. K loptičkám pomaly prišla celá štvorica golfistov a už z diaľky nahlas špekulovali čo a ako. Jeden tvrdil, že treba použiť skórkartu a na vzdialenosť karty jednu loptičku odložiť. Druhý žiadal o upresňujúcu informáciu – kartu na šírku či na výšku? Nevedeli sa dohodnúť, tak telefonovali golfovému riaditeľovi ihriska, na ktorom práve hrali. Prekvapený ich informoval, že jednu loptičku majú odložiť, druhú zahrať a potom zahrať aj tú odloženú. A my obidve loptičky sme tam donekonečna čakali, kým sa dohodli. Ako to už býva po takom dlhom čakaní, obidve potom zahrali do blízkej vodnej prekážky, z ktorej nás našťastie ešte dokázali vyloviť.“
Ešte ja musím porozprávať ako som sa na jednej jamke vykúpala dvakrát v rovnakej vode. „Hneď pred odpaliskom na krásnej dlhej jamke dve jazerá vľavo a jedno vpravo. Je to úplný postrach všetkých golfistov. „Z prvého mužského odpaliska ma prvý hráč zahral tesne k druhému brehu druhého jazera. Ležala som si vo vode len asi dvadsať centimetrov hlbokej. Mylne som si myslela, že teraz ma s prehľadom z vody vylovia a bude sa v hre pokračovať. Golfista si vyzul topánky, dal dolu ponožky a odhodlane sa postavil do studenej vody, veď odtiaľto sa loptička dá bez problémov zahrať. Napriahol sa golfovou palicou, podarilo sa mu síce ma vo vode trafiť, zle si však vypočítal trajektóriu letu ovplyvnenú vodou. Z vody som síce vyletela, veľkým oblúčikom nad jeho hlavu a čľupla opäť do vody len pár centimetrov od miesta, na ktorom som predtým ležala. Ani po tomto údere sa nepoučil, opäť sa zahnal, tentoraz už lepšie a podarilo sa mu vyhrať ma z vody, pristála som len pár metrov od brehu jazera, ale bola som už vonku! Goflista bol mokrý od hlavy po päty od špliechajúcej vody, avšak spokojný s výsledkom!“
A ja musím priblížiť ako som sa dostala na jamkovisko jazernej jamky počas treskúcej zimy. Ozvala sa ďalšia loptička. „Panička ma zahrala tak šikovne, že najprv trafila zábradlie na mostíku, po ktorom sa chodí na ostrov, od zábradlia som sa odrazila na tenučkú vrstvu nového ľadu na jazierku a od ľadu som si pohopkala rovno smerom na k jamke. Paničke sa ma podarilo dostať do jamky jedným patom a celá natešená zdvihla ruky nad hlavu a zakričala „V tejto treskúcej zime mám berdíka!““
Ďalšia loptička nevydržala a sprostredkovala svoj nezabudnuteľný zážitok z hry pod palmami. „Ležala som v priehradke golfového vozíka hneď vedľa telefónu. Panička patovala na jamkovisku a z džungle vyšprintovala opica k vozíku. Chvíľku váhala, či si zobrať loptičku alebo telefón. Čučala som ako pena, nakoniec opica nič nestihla zobrať. Nosič, ktorý stál vedľa paničky na jamkovisku, vyvinul kozmickú rýchlosť, dobehol k opici a golfovou palicou ju odohnal kade ľahšie skôr ako si stihla čokoľvek zobrať z vozíka.
Do diskusie sa zapojila nesmelým hlasom ďalšia loptička. „Mňa zahral môj páneček na začiatok syslej diery na dlhej jamke. Syseľ ma síce oňuchal, nemal však o mňa záujem. Nevedela som si dobre predstaviť, čo by sa stalo, keby som sa do jeho nory skotúľala. Tak som len čučala a čakala. Po dobrej chvíli prišli k nore všetci štyria golfisti. Nezbadali ma hneď. Kričala som zo všetkých síl, ale ma nepočuli. Až naraz jeden z golfistov odhrnul trs trávy a zbadal ma, aj keď som bola skoro celá zahrabaná na začiatku nory. Zdvihol ma a potešila som sa, že si ešte chvíľu polietam.“
Ako posledná sa do diskusie pridala loptička z prvej skrinky dolu pri dverách. „Mala som veľmi dobrú kamarátku. Panička nás dve už veľmi dlho striedala počas hry. Raz počas silného vetra moju najlepšiu kamarátku zahrala do vysokej trávy hneď pri okraji ferveje. Dlho ju hľadala, nepodarilo sa jej však ju nájsť. Keď sme opäť hrali, podarilo sa paničke zahrať presne na rovnaké miesto, kde moju kamarátku nenašla. Teraz sa však síce potešila, že ma nemusí dlho hľadať. V tráve zbadala aj ďalšiu loptičku. Keď ju zdvihla, zistila, že vlastne našla polovicu svojej loptičky, ktorej golfový život ukončila kosačka. Zobrala označenú polovicu loptičky, vložila ju do golfového vaku, len preto, aby ma potešila!“
Už sa zotmelo a šepoty loptičiek, ako sa ukladali na zaslúžený spánok, začali byť čoraz zriedkavejšie a tak som sa rozhodla potichučky odísť a opustiť loptičky a ich utíchajúce šepoty.
Text a foto: Miroslava Dulová
photography wp theme